Ježci majú veľmi odlišné životné funkcie v závislosti od ročného obdobia. Keď nastúpi chladné obdobie, zvieratá sa dostanú do zimného spánku, ktorý trvá až do jari.
Schopnosť ježkov upadnúť do strnulosti, teda zimného spánku, a zostať v tomto stave dlho s nízkou telesnou teplotou súvisí so skutočnosťou, že ich termoregulácia zďaleka nie je dokonalá.
U ježkov trvá aktívne obdobie života v závislosti od klimatických podmienok ich pobytu od štyroch mesiacov do siedmich mesiacov. Hibernáciou sa rozumie druhová adaptácia zvierat na nepriaznivé klimatické podmienky. Dôvod zimného spánku môže byť v závislosti od životných podmienok odlišný, u ježkov je to pre nich najčastejšie nedostatok potravy alebo nízka teplota.
Ako ježkovia prezimujú
V teplej sezóne sa ježkom hromadí podkožný tuk. Keď hmyz - hlavné jedlo ježkov - zmizne, ježko si už poskytuje zásobu potravy počas zimného spánku. Je to spojené aj s nedokonalou termoreguláciou - aj vo voliére, keď o jedlo nie je núdza, ježci stále omdlievajú.
Hromadenie tuku počas prípravy na zimný spánok naznačuje, že zviera je dostatočne pripravené na predĺžený pôst, ktorý ho čaká počas zimného spánku. Tuk uložený pod kožou a vo vnútorných orgánoch počas zimného spánku bude postupne spotrebovaný a do prebudenia zostáva malé množstvo, ktoré postačuje iba na „zahriatie“prebúdzajúceho sa organizmu.
Kde ježkovia zimujú
Pred prechodom na zimný spánok musí ježko nielen hromadiť tuk, ale aj si zabezpečiť dobrý úkryt na celú zimu. Nedokonalý útulok môže zviera stáť život. Na jeseň hľadajú ježkovia hlboké nory, ktoré sú pod zemou v hĺbke asi jeden a pol metra. V zajatí by tiež umelá nora nemala byť umiestnená blízko povrchu Zeme - zamrzne.
Ježci môžu prezimovať v otvoroch, ktoré sami vykopali, alebo v cudzincoch. Tie zvieratá, ktoré neustále žijú v klietkach pod holým nebom, sú celkom ochotné používať umelé diery špeciálne pripravené pre ne na zimný spánok. Nory s ježkami sú postupne pokryté snehom - tepelnoizolačné vlastnosti takéhoto krytu sú celkom vhodné. V nore ježkovia prezimujú sami. Vo vonkajších klietkach musia byť pri usporiadaní otvorov urobené pre každé zviera.
Spiaci ježko sa stočí do klbka, nohy a nos má stlačené na bruchu, chvost - na hlave. To znižuje prenos tepla z tých častí tela, ktoré sú vystavené a chránené pred vystavením studenému vzduchu. Teplota zvieraťa sa v tomto období stáva veľmi nízkou - iba o stupeň vyššou ako okolité prostredie.
