Venovanie dingo si získalo srdcia čitateľov pätnásťročného kapitána Julesa Verna. V diele vynikajúceho autora nájdete príbeh o neobvyklom psovi, ktorého hlavným biotopom je Austrália. Toto je jedinečné zviera. Napriek tomu, že sa dingo nazývajú psy, neštekajú, ale môžu vrčať ako vlk.
Podľa klasifikácie "Karl Linnaeus" patrí pes dingo do radu predátorov, psieho druhu vlka. A iba v poddruhu sa objavuje meno dingo.
Najbežnejšie stanovište dingo sa musí volať Austrália. Práve na tomto kontinente nájdete zvieratá, ktoré sa nenachádzajú na iných kontinentoch planéty alebo sú na iných miestach veľmi zriedkavé. Okrem „zeleného kontinentu“sa tieto zvieratá nachádzajú v juhovýchodnej Ázii (Thajsko, Mjanmarsko), juhovýchodnej Číne, Malajzii, Indonézii, Borneu, Laose, Filipínach a Novej Guinei. V týchto oblastiach sú však populácie dingoov malé.
Austrália je známa svojou takmer úplnou absenciou predátorov. V dôsledku toho nemala populácia dingo na tomto kontinente žiadnych prirodzených nepriateľov.
Dospelý človek dosahuje v kohútiku 62 cm. Hmotnosť niekedy presahuje 20 kg. Farba sa líši od svetlohnedej po tmavo hnedú. Niektorí jedinci sú bieli alebo škvrnití. Psy tohto poddruhu uprednostňujú nočný životný štýl. Spravidla sa dingo nehromažďujú vo veľkých kŕdľoch (iba 8 - 12 jedincov - v kŕdli je možné pozorovať taký počet týchto zvierat). Ale ak hovoríme napríklad o veľkej koristi, ktorá má zraziť ovcu z stáda, počet jedincov v stáde sa môže niekoľkonásobne zvýšiť.
Títo predátori žijú v jaskyniach alebo v norách. Matka kŕmi svoje mláďatá mliekom až štyri mesiace a už vo veku jedného roka lovia dingo samostatne.
Tieto psy sú dosť rýchle. Dospelý človek na krátku vzdialenosť vyvíja rýchlosť 60 - 65 km / h.
Dingos nie sú pôvodom z Austrálie. Vedci tvrdia, že tento druh bol na „zelený kontinent“privezený asi pred 3 500 rokmi z ostrovov indonézskeho súostrovia.
